Marian Vredík/Jakub Havlík /SK/ Koncert Clube de Esquiar+Výstava

www.facebook.com/clubedeesquiar/
Tvorba CLUBE DE ESQUIAR by sa dala charakterizovať ako: “gitara s dôrazom na predošlý a nasledujúci akord, bicie s dôrazom na doby medzi údermi, spev s dôrazom na priestor medzi Minas a Gerais...” alebo jednoducho škatuľkovo ako “post-brazil”.
13. januára 2018, presne

po roku existencie pokrstili svoj prvý demo album s názvom FERNANDO PESSOA, ktorý obsahuje v portugalčine naspievané texty tohto lisabonského básnika. Bratia Havlíkovci dávnejšie spolu hrávali v kapele Egreš, Juraj tiež v gypsy jazzovej Maringotke či s hudobnými poctami Nickovi Drakeovi, Joăovi Gilbertovi alebo Miltonovi Nascimentovi. Clube de esquiar je teda výrazne ovplyvnený predovšetkým brazílskou hudbou 70. rokov, kedy pod podobným názvom Clube da esquina (Klub na rohu) vyšli dva dvojalbumy geniálneho Miltona Nascimenta a ďalších skvelých hudobníkov, ktorí sa stretávali “na rohu” v Belo Horizonte, hlavnom meste Minas Gerais, ináč banskom regióne Brazílie. Kapela Clube de esquiar teda komolí tento názov s novým významom Lyžiarskeho klubu, nakoľko bratia Havlíkovci veľa rozmýšľajú o vlastnej kapele, keď sa stretávajú spolu “na lyžiach” v okolí Banskej Bystrice.
Vizuálnu stránku koncertov má na svedomí výtvarník Marián Vredík. Jeho projekcie pôsobia fragmentárne. Skladajú sa jednak z Mariánových starších animácií, väčšina je ale vytvorená konkrétne na danú skladbu (napr. „Deus“ z detailov písma alebo „É talvez“ vychádzajúca z vizuálnej koncepcie prvého albumu). K jednej piesni je zrecyklovaný amatérsky Western Mariánovho otca. Vznikla tak akási vizuálna paralela k Pessoovej básnickej tvorbe, pre ktorú je charakteristická práve roztrieštenosť. S Mariánovnými projekciami sa diváci mohli stretnúť napriklad aj na koncertoch skupiny Čisté tvary.

ORNAMENT JE ČIN
ORNAMENT JE ZLO
ORNAMENT IN
ZL IN
Výstava parafrázujúc Loosovú známu esej „Ornament a zločin“ (1908) predstavuje tvorbu
dvoch autorov, ktorí nachádzajú v ornamente istý prístup a východisko pri svojej práci.
Loosov odmietavý postoj k dekorácii vychádzal hlavne z jeho chápania architektúry a
úžitkového umenia, v ktorom ornament predstavoval nadbytočnosť a nefunkčnosť.
Počiatkom 20. storočia sa spoločnosť prudko modernizovala a v Európe panovala eufória z
technickej revolúcie a možností ktoré čakali za rohom. Dnes sa ale nachádzame v úplne
opačnej situácií. Falošná jednota je nahradená drobnými neistými fragmentmi. Spoločnosť je
už roky v bezútešnej apokalyptickej „blbej nálade“. Možno aj z toho pramení istá skepsa
prejavovaná „dekadentnými“ ornamentmi.

▼ Show More Information

Galerie Garáž
adress is not specified
25 May , Friday 20:00